Čau tma, ahoj nekonečné dni! 

Jar sem na sever zavítala neskôr, až niekedy začiatkom mája po tom, ako som opätovne vytiahla rukavice - prišlo to ako séria naozaj nečakaných plot twistov. V priebehu týždňa sa z Bergenu stalo úplne odlišné miesto, než aké bývalo uplynulých päť mesiacov. Mesto naplnili ľudia. Nie len tí, ktorí pendlujú medzi prácou/školou/obchodom/bývaním, ale tí, ktorí si donesú do parku jednorázové grily a trávia tam nekonečné večery s priateľmi. Tými nekonečnými myslím dlhé západy slnka - oficiálne slnko zapadá niečo málo po desiatej, no úplná tma je až okolo pol dvanástej. Všetci kráčajú s úsmevom na perách, bavia sa, rozprávajú... Priznám sa, že aj napriek tomu, že Brno počas teplých dní žije, je táto idylka pre mňa úplne novým zážitkom.


Myslela som, že holé konáre stromov už nezozelenejú. Po tom, ako ma Instagramy a Facebooky už niekoľko týždňov zaplavovali farebnou jarou na Slovensku a v Česku, stratila som pomaly nádej, že niekedy uvidím ten prototyp zeleného Nórska. A napokon, takmer v polovici mája predsa. Nórsko sú dva odlišné svety v jednom - ten zimný a ten letný. Ten kedy je cez deň len šero, lebo slnko nevyjde vyššie ako sedem hôr Bergenu a ten, kedy sa na západ slnka treba nadopovať redbullmi. Ten, kedy je všetko (okrem farebných domčekov, samozrejme) čiernobiele a ten, kedy sa objavujú aj tie farby, o ktorých ste netušili, že existujú.


Ešte väčšia zábava je chodiť po horách a zisťovať, ktoré plochy sú vlastne tvorené plesami a nádržami. Najlepší zážitok bol, keď sme sa na kopec, ktorého cestu zasypala lavína chvíľu pred tým, ako sme ho navštívili. Tentokrát sme ho vyšplhali z opačnej strany a čuduj sa svete - vedie naň asfaltová cesta. Naše dobrodružstvo o brodení sa snehom tým akurát stratilo všetko to dobrodružné. Moja mobilná štatistika pohybu len prevracia jedno číslo za druhým v počte krokov, kilometrov a poschodí, ktoré vyšplhám. Turistické topánky to už po pár rokoch vzdali a tak som sa rozhodla, že keď to domáci zvládajú v teniskách, nemám to prečo nezvládnuť aj ja. Na kopcoch trávim momentálne asi väčšinu času. Behanie po nich mi dáva vytúženú slobodu a pokoj, s ktorým tak často bojujem. Častokrát, keď chodím sama, je ten pocit ešte inzenzívnejší. Počula som aj o knihe, ktorá celý tento fenomén "pozitívneho vplyvu prírody na mozog" opisuje - The Nature Fix od Florence Williams. Čítali ste ju už niekto?



Toto sú presne tie chvíle, kedy je okej, že všetko je nahovno. Lebo tak to jednoducho bude, život nikdy nepôjde tak, ako si ho predstavujeme alebo tak ako chceme aby išiel. Nepôjde tou cestou, ktorou by sme boli najradšej aby šiel. Budeme plakať a kričať, aj v situáciách, ktoré sme chceli zažiť, aj na miestach, o ktorých sme snívali dlho pred tým, než sme ich navštívili. Nič nebude isté, nič okrem toho, že život má lepší plán - a vezme nás cez to všetko na tie najúžasnejšie miesta. Napokon prídu nové príležitosti. A aj keď to nebudeme okamžite vidieť, na konci dňa budeme presne tam, kde sme chceli byť. A zabudneme na všetky tie prebdené a preplakané noci, na všetky momenty, kedy sme si mysleli, že to už ďalej nejde. Lebo napokon bude vštko lepšie - a oveľa lepšie než to, čo sme chceli na začiatku. Presne pre tie chvíle sa oplatí vydržať a ísť ďalej - behať po horách, máčať si nohy v jazerách, strácať sa, ísť na pokraj fyzických síl. Fakt to pomáha.


After all, ľudia hovorili - čo budeš robiť v Bergene, je tam len zima, tma a prší. Chvíľu tu bola tma, chvíľu pršalo, tá zima nikdy nebola moc veľká. Možno je to len veľká zhoda náhod a neuveriteľná dávka šťastia, o ktorej nám počas zimy v regióne Troms rozprával miestny chatár (najkrajšia zima za posledných 80 rokov). A možno len všetci ostatní proste zažili Bergen v zlom čase. 
V tomto "zlatom čase" sme však mali možnosť zažiť aj legendárny a symbolický 17. máj, Deň ústavy. Zo všetkých doterajších zážitkov to bol asi ten najsilnejší a aj my "cezpoľní" sme ho oslávili podľa tradičných zvykov. No viac o tom v ďalšom poste!

♡ gave

PS. Nezabúdajte, že ešte viac fotiek a mojich krátkych mudrovačiek a obľúbených citátov je na Instagrame! :-)