gratulerer med dagen, norge

Všetko najlepšie, Nórsko!
17. máj, Deň ústavy, je pre Nórov najdôležitejším dňom v roku. Keď som kedysi začala snívať o Nórsku, nebolo to kvôli jeho dychberúcej prírode či polárnej žiare, ale práve kvôli oslavám tohto sviatku. Sprievody, ohňostroje, grilovačky...  V tento sviatok sa dodržiava mnoho "tradícií", ktoré sme si ako správni asimilujúci sa "cezpoľní" nemohli nechať ujsť:

bunad
Okej. Ten jediný sme si nechali ujsť Je to pomenovanie pre kroj, ktorý sa líši v každom regióne. Je o niečo jednoduchší od tých našich, ale zato (zväčša) zdobený striebrom. Aj preto sa jeho ceny pohybujú okolo 5000€ a ľudia si ho na 17. mája nechávajú špeciálne poistiť. Vlastnia ho najmä ženy, chlapom často stačí oblek. Nosia ho už od skorého rána počas všetkých nasledujúcich udalostí.


Okrem klasického bunadu sú po všetkých domoch a po celom meste rozvešané Nórske vlajky a zástavy. A menšími vlajočkami mávajú ľudia pozorujúci sprievod. Tak sa aj nám podarilo trošku splynúť s davom. Na svoje tradície sú tu právom hrdí.


champagne breakfast
Ráno sa začína oslavne - bohatými raňajkami so šampanským. Tak sme sa aj my zišli v priateľskom kruhu, každý priniesol nejaké jedlo a spolu sme dlhý čas stolovali a popíjali. Medzi tradičné nórske raňajky sa radia miešané vajíčka s údeným lososom a vafle s džemom a hnedým syrom. Je to najlepší štart do dlhotrvajúcich sprievodov, lebo človek sa potom aspoň necíti väčšinu dňa hladný.



sprievod
Prvé výstrely sa ozývajú už o piatej ráno, ale hlavné sprievody bývajú okolo 10, keď sú ľudia už naraňajkovaní. Pochoduje množstvo ľudí z rôznych organizácií, spolkov, vojaci a vojnoví veteráni, športovci, umelci... Je doprevádzaný hudbou a rôznymi vystúpeniami. Ukončujú ho maturanti, ktorí oslavujú Russ (niečo, čo by sa dalo prirovnať k nášmu vynášaniu tabla) a po takmer mesiaci pitia a rozdávaní kartičiek, sa vracajú do kníh a ku záverečným skúškam. Celá Russ tradícia je celkom zaujímavou - nielenže stojí jednotlivých študentov niekoľko tisíc eur, mnohí vďaka nej ani nezvládnu záverečné skúšky.
V uliciach sú všetci, no prekvapivo sa nikdy netreba predierať davom a všade sa dá dostať. Nóri majú v tomto ohľade veľkú dávku sebareflexie, tolerancie a organizácie. Preto aj pre ľudí ako ja, ktorí neznášajú veľké davy, to vôbec nie je nepríjemné a práve naopak!



zmrzlina
"17. mája môžeš zjesť zmrzliny koľko chceš, lebo nikto ťa nebude súdiť." A rule to live by. Všetci do seba tlačia točené zmrzliny, lebo žiaľ naše staré známe kopčekové tu chýbajú. Táto tradícia ma veľmi veľmi prekvapila, nikdy by mi ani nebola bývala napadla.

grilovačka
BBQ je tradičné asi v každý slnečný deň, no 17. mája obzvlášť. Lebo aj po tých raňajkách sa dá napokon vyhladnúť a nie je nič zdravšie ako ich zajesť piatimi hotdogmi a grilovanými kukuricami. Grilovali sme a popíjali až dokiaľ nám od zimy nestuhla krv v žilách a potom sme už len trávili pri Vitasovi, O-Zone a podobných perlách internetu.

ohňostroje
Pre tých preživších, ktorých ešte od pitia od ôsmej rána nevyplo a nezaspali, je tu velkolepé ukončenie dňa. Popravde, nikdy som nerozmýšľala nad tým, ako vyzerajú ohňostroje keď ešte nie je úplná tma. Nakoľko sa aj tu mierne prejavuje polnočné slnko, tak ohňostroje o jedenástej sú ešte počas celkom viditeľnej časti dňa - a sú lepšie ako tie nočné! Vyzerajú byť viac súčasťou mesta a nie len ako nejaké premietanie na čiernom plátne. 

17. máj bol jednoznačne najzaujímavejším zážitkom z celého pobytu. Nechcem tým povedať, že polárna žiara a dychberúce výhľady z vrcholov hôr vo mne nič nezanechali, ale 17. máj ma ako prvý od dojatia rozplakal. A to už hneď ráno, keď som uvidela prvých nastajlovaných ľudí v bunadoch pobehujúcich s fľaškami šampanského. Už teraz som si istá, že toto vonkoncom nebolo posledný krát, čo osm tento sviatok v Nórsku zažila. Už iba kvôli tomu, že ma nikto nemôže súdiť za množstvo zmrzliny, ktoré zjem. :-D
Pre mňa mal však tento deň aj smutnú konotáciu, nakoľko otvoril posledný mesiac tohto pobytu a teraz, keď píšem tento článok, ostáva posledných pár dní. Tie však držia ešte mnoho dobrodružstiev a preto si plač odkladám na neskôr a idem si pobaliť svoj týždenný život do jedného ruksaku.

♡ gave

Comments