Víkendový getaway cez týždeň po víkendovom getawayi je už sám o sebe dôvod na getaway. Možno je to množstvom poľských robotníkov v Nórsku, ale Poľsko je najlacnejšia destinácia, do ktorej sa dá z Nórska dostať. Netrvalo to až tak dlho, dokým sa nám v mobiloch objavili spiatočné letenky - a leteli sme hneď na deň po tom, ako sme sa vrátili z arktického roadtripu.

Prvá vec, ktorá mi napadne keď sa povie Poľsko, sú všetky temné zákutia internetu zameriavajúce sa na Slav stereotypy a kultúru. Presne tie, ktoré dávajú všetky dôvody na to, prečo krajiny ako Poľsko, Rusko, Ukrajinu, alebo Balkán turistov príliš nelákajú. Pre mňa to vyzerá asi tak, že si nedávam námahu vytvárať high hopes tak, ako som ich vytvárala pri ceste na sever Nórska. Jednoducho očakávam, že keď pristanem, uvidím Pyotra s fľašou vodky na lavičke, alebo ledva dýchajúce komunistické budovy. A namiesto toho, sa zjaví niečo takéto:


Poľsko ma vždy prekvapí - teda až na Katowice a Pyrzowice. Gdaňsk nebol výnimkou. Je to mesto, ktoré bolo počas IIWW zrovnané so zemou a znovuzrodilo sa na estetické historické a zároveň moderné. Celé centrum mesta, okrem toho že bolo čisté a upravené, bolo zdobené týmito farebnými zástavbami. A celkovo bolo krásne farebné. Zároveň to bolo prvé z miest, ktoré mi pripomínalo labyrint a ani po dvoch dňoch som sa v ňom nevedela zorientovať. Moderné historické mesto plné chutných reštaurácií, kvalitného pečiva a barov ladených v komunistickom štýle, ponúkajúcich shoty za 1€. Taký malý (najmä cenový) trojdňový daydream!

Okrem estetiky v architektúre majú Poliaci neuveriteľné nadanie na múzeá. Krajina, ktorá si toho za posledné storočie vytrpela oveľa viac než dosť, pripravila všetkým návštevníkom netradičné výstavy pripomínajúce hrôzy ako svetových vojen, tak komunizmu. Konkrétne v Gdaňsku sa nachádzajú dve - múzeum IIWW a múzeum Solidarity. Obe sú plne moderné, interaktívne a najmä obrovské. Vo svojich vnútrach majú vybudované ďalšie, realistické dobové mestá, a zahŕňajú zbierky od tankov a plotov, až po najmenšie veci z každodenného života. Na každé sa oplatí mať poriadne oddýchnuté nohy a rezervovať si aspoň tak pol dňa. Prvé z nich sa nachádza celé pod zemou a druhé na mieste, kde sa v 80. rokoch združovali robotníci na čele s Lechom Walesom a založili hnutie Solidarita.

Nakoľko sa ani v Bergene ani v Gdaňsku nekonali protesty #zaslusneslovensko, prišlo nám fajn uctiť si všetku tú snahu aspoň týmto spôsobom - pripomenutím si toho, koľko rokov bojovala Solidarita, až dokým bol dôsledkom jej vytrvalosti spôsobený jeden z najväčších milníkov dejín. Deväť rokov od jej vzniku až po pád železnej opony a komunizmu v Európe. Tých istých deväť rokov plných vytrvalosti a následných represií. Tých deväť rokov, ktoré začali v lodenici. O to vďačnejšie sa nám potom sledovali dopady pochodov na Slovnensku a v niektorých zahraničných mestách. (A s väčším zármutkom sme sledovali 'reakcie' opozície.)




Blízko Gdaňsku sa nachádza Malbork, najväčší zámok na svete. Rovnako Sopot, ktorý je s Gdaňskom prepojený niekoľkokilometrovou plážou. Tretí deň sme sa napokon rozhodli pre druhú možnosť, nakoľko Bergen je síce z polovice more, no pláže nemá žiadne. A pláže sú super, hlavne keď sú takéto prázdne a pokojné, a keď ich občas pohladí slnko (to bolo asi jediné, ktoré sme za celý výlet videli a ja som si ho naozaj nevedela prestať užívať). Je niečo o mori, čo ho robí jedinečným - najmä to, že ovplyvňuje počasie a to sa už nedá zvaliť na Šoroša ani Radičovej vládu. (Inak krajší príbeh ku tomu oceánu a počasiu má dokument Under an Arctic Sky.) More je tiež najlepším liekom na dušu, ako so svojím zvukom a prúdom odnáša preč všetku bolesť a trápenie. Tak tam potom iba stojím - dívam sa chvíľu do neznáma a chvíľu zase na slnko, až kým sa opäť nerozprší. Nemyslím si, že ma prechádzky po pláži niekedy unavia, bez ohľadu na to, koľko kilometrov majú.



Tri dni zbehli rýchlo. Aj napriek tomu, že sa Gdaňsk z počiatku javil maličký, doteraz nemám pocit, že by sme z neho prešli viac ako polovicu. Napokon, počtom obyvateľov je väčší ako Bratislava...
Poslednú noc sme v od druhej ráno cestovali. Zabalené chleby so salámou nechýbali. Čo však chýbalo sú normálne spoje medzi centrami mesta a letiskami, ktoré sme dostali v podobe nočných rozjazdov. Takých, ktoré chodia každú hodinu, stoja na každej zo svojich 50 zastávok, a sú plné ožratých ľudí (#piatoček). Ale napokon - radosť z lacného jedla, lacného alkoholu a pohostinného Gdaňsku celkovo nemôže byť len tak niečim pokazená. Možno to nebol až taký zážitok, ako víkend predtým, no bol jedinečný a vonkoncom sa zapíše do mojich malých dejín.

Takto však príbeh o Pobaltí nekončí - už o dva mesiace sa dočká pokračovania. Snáď ešte zaujímavejšieho, lebo už teraz nevieme dať hviezdy do správnej konštelácie na to, aby nám sedeli niektoré veci a tak len čakáme. Bude to zároveň aj bodka za týmto polrokom v Nórsku, tak snáď bude dostatočne markantná.

Okrem toho si však momentálne užívam takmer trojtýždňové veľkonočné prázdniny a teším sa na skúšky, ktoré ma už po nich čakajú. Prednedávnom sme ešte absolvovali niekoľko roadtripov v okolí Bergenu a určite o nich v blízkej dobe napíšem. Napokon zahŕňali množstvo jedinečných spotov, ktoré sa oplatí vidieť všetkým, čo sa do Bergenu zatúlajú.

♡ gave