'roaming around' o mesiac a pol neskôr...

...sa zamilovávam do Nórska každým dňom viac. Zamilovávam sa do spôsobu, akým si uctievajú prírodu, do introvertnej mentality, a do toho prostredia celkovo. (Možno sa niekedy dostanem aj k tomu, ako mi absolútne nesadlo Dánsko, práve z týchto dôvodov.) Každý deň tu nachádzam niečo nové, čo mi inde chýbalo a dni začínajú ubiehať rýchlejšie. Najlepšia zo všetkého je však sloboda v túlaní sa, ktorá ma občas po škole zavedie na miesta, ako je nižšie na fotke.


Áno, toto je fotka v meste. Blízko užšieho centra mesta. A na druhej strane objektívu bývajú ľudia. Toto je zatiaľ moje najobľúbnejšie miesto, kde sme prvý krát išli s Matúšom dva týždne dozadu a ochutnali miestnu horskú vodu. Odvtedy sa tam vraciam takmer vždy keď je pekné počasie (to znamená, že som sa tam vrátila už presne jeden krát!). Takto to vyzerá z trošku väčšej výšky (tu už nebývajú ľudia, iba sa tu lyžujú a prechádzajú):


V Nórsku, Fínsku a Švédsku si ich obyvatelia uctievajú prírodu už dlhé desaťročia veľmi jednoduchým spôsobom – tým, že si ju užívajú. Uplatňuje sa tu odveký princíp slobodného túlania sa (po nórsky allemannsretten), čo znamená, že mám právo prechádzať sa, jesť, a spať kdekoľvek sa mi zachce, nehľadiac na to, či niekto konkrétne územie vlastní. Môžeme pod tým predstaviť široké možnosti outdoorových aktivít od turistiky, cez člnkovanie, bicyklovanie sa, piknik, zbieranie lesného ovocia a húb, až po kempovanie. Pokiaľ sa nejedná o ohradený pozemok, môžem sa po ňom túlať koľko chcem. A keď sa unavím, môžem si rozložiť kdekoľvek stan. V blízkosti domov však musím byť mimo dohľadu (približne 150 metrov) a nerobiť hluk. Z tohto práva však vyplývajú aj prirodzené povinnosti, zodpovednosť za prírodu – vždy je potrebné nechať ju v takom stave, ako sme ju našli.

Tu je tento princíp podporený od roku 1957 zákonom a vo Švédsku je dokonca súčasťou ústavy od konca 20. storočia. Škandinávske krajiny sú známe svojimi liberálnymi politikami, keď sa jedná o prírodu. Samozrejme z hľadiska bezpečnosti k tejto slobode patria aj obmedzenia, ako napríklad zakladanie ohňa v lete, zákaz niektorých aktivít pre zachovanie pitnej vody v horách.



V súvislosti s allemannsretten je pochopiteľné, že miestna miera aktivity je naozaj vysoká. Netrvalo dlho, kým sa to nejako prebudilo aj vo mne. Okrem toho, že som za tých pár dní spravila viac turistiky ako za celý môj život, doľahla na mňa aj clivosť za cvičením a tak som sa po mesiaci odvážila ísť do posilky... Teda odvážila som sa kúpiť si membership. Ale osud to asi nechcel, keď pani prestal fungovať terminál a poslala ma vybrať si hotovosť. No a nájsť funkčný bankomat v Nórsku je umenie. Keď som sa po pol hodine dostala na miesto, kde mal byť tretí (dúfajúc, že po dvoch predošlých už aj funkčný), ale nebol, tak som si už začínala myslieť, že byť aktívnou mi proste nie je súdené a okolnosti hovoria za všetko. Čo by mohlo situáciu ešte trošku zachrániť by bol fakt, že teta s pokazeným terminálom nesedí v centre na kopci. Za aktivitu sa platí aktivitou! Každopádne, veľmi sa mi páči systém, aký tu majú pre študentov nastavený. Kúpite si čip, ako študent za 110€ na šesť mesiacov, a máte prístup do asi šiestich telocviční, ktoré okrem klasickej haly zahŕňajú posilňovne, občas bazén, skupinové cvičenia, sauny... Jednoducho na každý deň niečo.

Tá pani, ktorej prestal fungovať terminál, mi pripomenula veľmi dôležitú vec, ktorá vyvracia jeden zo základných stereotypov. "Chladnokrvní" Nóri (a škandinávci všeobecne) sú omnoho milší ľudia, ako väčšina tých, ktorých som stretla na Slovensku a v Česku, najmä v službách (cudzinecká polícia included). Sú otvorení rozprávať sa s vami, pomôcť. Vždy (v akomkoľvek veku) plynule po anglicky a bez akýchkoľvek drístov alebo výraznej opovrhujúcej mimike, za to že ste cudzinec. V horách sa na vás usmievajú, poradia keď je treba, alebo vysvetlia, že chodníkom, ktorým sme prišli hore by sme nemali ísť dole, lebo je čerstvo po lavíne. Tá pani, u ktorej som vybavovala membership sa cítila previnilo za nefungujúci terminál, že sa mi asi päť minút len ospravedlňovala a potom mi dala päť eurový čip bez poplatku. Na druhú stranu to však s tým kontaktom nepreháňajú, lebo sú celkom introvertní (*spirit country*). Nesadnú si ku vám v šaline, keď je tisíc ďalších voľných miest.

Ďalšia skvelá vlastnosť Nórov vyplývajúca z lásky k prírode a aktivitám je, že všetci si uchovávajú svoje pohodlie. A to tak, ako som už písala aj vo svojom prvom článku z Nórska, že najbežnejší outfit sú legíny alebo tepláky, športová bunda a tenisky. Jednoducho - čím pohodlnejšie, tým lepšie a výhodnejšie - predsalen, celé mesto sú samé kopce.


A ešte na záver rýchly report: Počasie sa zlepšilo, je to už dávno, čo naposledy pršalo a tiež je celkom teplo. Dni sú konečne dlhšie, zvyšky svetla sú aj o šiestej večer. V najbližších dňoch sa chystáme na allemannsretten za polárny kruh, konkrétne do Tromsa a možno na skok do Fínska a Švédska, naháňať polárnu žiaru (aktuálna possibility 10%), a následne do Gdaňsku, konečne za trochou zimy, lebo tu som už vytiahla jarnú bundu... Dúfame, že všetko pôjde podľa plánu, lebo najmä ten polárny kruh je celkom veľká výzva. Snáď to napokon bude stáť za to.

♡ gave

Comments